Záhorie - Čriepky z histórie
Najstarší Záhoráci
Záhorie patrí vďaka výhodnej geografickej polohe a priaznivým klimatickým podmienkam k najstaršie osídleným územiam na Slovensku. Medzi najstaršie osídlené miesta na Záhorí patrí jaskyňa Deravá skala pri Plaveckom Mikuláši. Našli sa v nej stopy človeka už z čias mladšieho paleolitu, to znamená z obdobia 30 000 až 40 000 rokov pred Kr. Je to miesto najstaršej stopy po živote Homo sapiens na západnom Slovensku. Existencia paleolitického človeka bola potvrdená aj v neďalekej Tmavej skale.
Kelti na Záhorí
Ako dokazujú početné archeologické nálezy, priestor Plaveckého krasu človek osídlil dávno pred prelomom letopočtov. Význam tejto oblasti dokumentuje nálezisko Pohanská z mladšej bronzovej doby a zo staršej železnej doby, ktoré sa nachádza v katastri Plaveckého Podhradia. Pohanská je názov vrchu s nadmorskou výškou 495 m týčiaceho sa nad Plaveckým Podhradím. Archeológovia tu odkryli hradisko z halštatskej doby s pomerne dobre viditeľnými valmi a so sídelnými jamami. Nachádzalo sa tu keltské oppidum – jedno z najväčších na Slovensku. Toto oppidum bolo podľa rozlohy veľkým mestom, ktoré počtom obyvateľov prevyšovalo stredovekú Bratislavu. Boli tu dielne, chránené vodné zdroje, cesty, umelé terasy, dláždené priestranstvá. Mimoriadne cenné sú nálezy železných predmetov, sídliskových objektov, brány vedúcej na akropolu a zvyškov sochársko-kamenárskej dielne, v ktorej sa po prvý raz v strednej Európe dokladá výroba plastík znázorňujúcich keltské božstvá. Zánik oppida pravdepodobne súvisel s vojenskými udalosťami na prelome prvej a druhej polovice 1. storočia pred Kr.
Veľká Morava a uhorský štát
Z obdobia Veľkomoravskej ríše odkryli archeológovia viaceré sídliská a hradiská napríklad v Podbranči, Plaveckom Štvrtku, Senici, Rohožníku, Stupave, Zohore a vo Vysokej pri Morave, pričom jedno z najznámejších a najväčších sídlisk bolo v Devíne. Po rozpade Veľkomoravskej ríše sa v 10. storočí celá oblasť Záhoria stala súčasťou ranofeudálneho uhorského štátu. Z tohto dôvodu sa začiatkom 11. storočia sieť veľkomoravských hradísk a sídlisk na Záhorí prispôsobovala novým politickým a ekonomickým pomerom. Kým v čase existencie Veľkomoravskej ríše patrilo Záhorie do jej centrálnej časti, po vzniku uhorského štátu sa stalo pohraničným územím, tzv. konfíniom. Slovanské obyvateľstvo sa z dovtedy pomerne husto obývaného územia postupne vysídľovalo a strážcami západného pohraničia Uhorska sa okrem Maďarov stali aj kmene Plavcov a Sikulov. Dodnes po nich zostali stopy v názvoch obcí, ktoré založili – Plavecký Mikuláš, Plavecký Peter, Plavecký Štvrtok, Sekule, Kuklov, Uhorská Ves. Význam si naďalej udržali cesty v smere západ – východ. Jednou z najznámejších bola Česká cesta, ktorá prechádzala pri Holíči z Čiech do Uhorska a Záhorím viedla cez Jablonicu do Trnavy, Ostrihomu a Budína. Túto cestu chránila sieť pohraničných hradov, ktoré vznikli v 13. storočí. Patril k nim Holíčsky hrad, Ostrý Kameň (nazývaný aj Ostriež) a hrad Korlátka. Okrem nich vznikli v tomto období aj hrady Pajštún, Branč a Plavecký hrad.
Rekatolizácia a poddaní
V 17. a začiatkom 18. storočia sa proti násilnej rekatolizácii presadzovanej Habsburgovcami postavila protestantská šľachta. Vypuklo niekoľko povstaní, počas ktorých prišlo k bojom aj na Záhorí. Skutočným cieľom šľachty však bolo udržať si stavovské privilégiá a moc nad poddanými a bojovať proti habsburskému centralizmu. Kým šľachta si udržala náboženskú slobodu, poddaní sa museli riadiť vôľou zemepána. Preto vypukli aj vzbury poddaných proti násilnej rekatolizácii napríklad v Turej Lúke (v roku 1672) a Senici (v roku 1673). Kým v prípade povstania evanjelických roľníkov v Turej Lúke vzbúrencov postavili pred súd, ktorý sa skončil represáliami a odsúdením povstalcov v hrade Branč, na potrestanie vzbúrencov zo Senice vyslali trestnú vojenskú výpravu, ktorá vypálila a spustošila Senicu a okolité dediny takmer do základov.
Prvé manufaktúry
Cechy sa v 18. storočí postupne stávali brzdou remeselnej výroby a začali vznikať prvé manufaktúry. V roku 1736 založil cisár František I. Lotrinský, manžel Márie Terézie, v Šaštíne kartúnku, ktorá bola až do svojho zániku v roku 1847 najväčšou a najznámejšou manufaktúrou na Slovensku. Patrila dokonca k najväčším v Európe a zamestnávala takmer 20 000 ľudí, z ktorých nie všetci pracovali v Šaštíne. Kartúnka mala pradiarenské centrá aj v Dolnom Rakúsku a najmä vo Viedni. V Holíči založil František I. Lotrinský aj manufaktúru na majoliku, ktorá neskôr vyrábala anglický porcelán a kameninu. V šesťdesiatych rokoch 18. storočia vznikli ďalšie manufaktúry v Senici a Sobotišti. Vyrábali súkno a vlnené výrobky. Neustále sa rozširujúca textilná výroba si vyžadovala najmä kvalitné súkno z jemnej vlny. Z tohto dôvodu zaviedol cisársky dvor chov jemnovlnných oviec v Rakúsku, na Morave a Slovensku. Holíč sa stal strediskom zušľachťovania oviec v celej monarchii. Holíčske verejné dražby plemenných kusov, ktoré sa usporadúvali každý rok až do tridsiatych rokov 19. storočia, boli známe v širokom okolí.
Bitka pri Lamači
Od začiatku roku 1866 postupovali pruské vojská pod vedením princa Fridricha Karola víťazne cez Čechy a Moravu. Tiahli Záhorím smerom na Bratislavu, drancovali a plienili záhorské dediny. Rakúske vojská využili vhodný terén pri Lamači, kde sa opevnili medzi Malými Karpatmi a Devínskou Kobylou. V nedeľu 22. júla 1866 ráno vyrazili pruské vojská do útoku na Lamač. Do boja zasiahlo z oboch strán silné delostrelectvo, ktoré spôsobilo veľké požiare v Lamači a Dúbravke. Hoci Prusi mali veľkú prevahu, dobre opevnené rakúske vojská ich útok odrazili. Pruské vojská Bratislavu nedobyli, pretože už pred bitkou sa dohodlo uzavretie prímeria zo strany Rakúska. Sto pruských a šesťsto rakúskych vojakov padlo celkom nezmyselne. Lamačskú bitku pripomínajú štyri pomníky v blízkosti Lamača a nápis nad hromadným hrobom: Den am 22. Juli 1866 im Gefechte auf dem Gemsenberg gefallen Kriegern von der Bewohnern Pressburgs (Bojovníkom padlým na Kamzíku 22. júla 1866 od obyvateľov Bratislavy).
Historické spojenia Záhoria s Rakúskom
Vznik prvých prievozov cez Moravu sa datuje do obdobia neskorého stredoveku. K najvýznamnejším patril prievoz s kompou medzi Veľkými Levármi a Drösingom. V historických prameňoch sa uvádza, že naraz sa dalo previezť 190 ľudí alebo 19 koní, prípadne štyri vozy s dvojzáprahom. Najstaršie správy o existencii mosta cez Moravu pri Angerne pochádzajú už zo 16. storočia. Neskôr však pri nepriateľských nájazdoch most niekoľkokrát strhli a napokon sa používal iba prievoz. Pevný most cez Moravu dala pri Schlosshofe postaviť v roku 1771 cisárovná Mária Terézia. 29. januára 1809 ho strhli ľadové kryhy, ktoré sa do koryta Moravy dostali z Dunaja, a odniesli ho proti prúdu rieky až k Vysokej pri Morave. Gróf Pálffy ho nechal obnoviť v roku 1813. V roku 1866 most vyhodili do vzduchu rakúske vojská počas vojny s Pruskom, čoskoro ho však znovu postavili. Definitívne most zničili ľadové kryhy v roku 1880, odvtedy na tomto mieste existoval už len prievoz. Ďalší most postavili medzi Hohenau a Moravským Svätým Jánom v roku 1833. V roku 1925 ho strhol nakopený ľad. Most obnovili až v roku 1994 vo forme pontónového mosta. V roku 1847 vybudovali medzi Devínskou Novou Vsou a Marcheggom dovtedy najväčšiu železničnú stavbu v monarchii – kamenný most cez Moravu. Jeho zvyšky sa zachovali dodnes. Rozvoj priemyslu v druhej polovici 19. storočia si vyžiadal stavbu mosta medzi Angernom a Záhorskou Vsou v roku 1870. Úzkokoľajkou sa po ňom prepravovala repa z rakúskych dedín do cukrovaru v Záhorskej Vsi. V roku 1945 všetky ešte existujúce mosty zničili. V súčasnosti sa využíva železničný most cez Moravu na železničnej trati Bratislava – Viedeň, pontónový most medzi Hohenau a Moravským Svätým Jánom a kompa medzi Záhorskou Vsou a Angernom.
Komentáre
Prehľad komentárov
eMagazín Záhorie o kultúre, histórii a cestovnom ruchu http://ozahori.sk/
Kalendár podujatí Záhorie http://zahorie.events/
Dík ... pekné :)
(Evulienka, 3. 3. 2011 21:21)máte to tu naozaj zaujímavé ;-) potrebovala som projekt z OV o Záhorí a vy ste moja posledná šanca :D Ďakujem lebo neviem z kade by som už tie info. zohnala :P
Kelti
(okarína, 20. 2. 2011 11:52)Miesto ktorému sa všetci vysmievajú je naozaj známe už od dávna. Tí čo vyznávajú náboženstvo Keltov sú tam na správnom mieste! Všetko čo dalo silu Slovensku pochádza z jeho okolia.
eMagazin Záhorie a Kelendar
(TIK Záhorie, 13. 3. 2016 22:14)